Shloka 39 to 46
धराधरसुतालीला सरोजाहतबाहवे । तस्मैतुभ्यममोचाम नमोअस्माअवस्यवः ॥ ३९ ॥ dharAdharasutAlIlA sarojAhatabAhave | tasmaitubhyamamocAma namoasmAavasyavaH || 39 || रक्षमामक्षमंक्षीणमक्षक्षतमशिक्षितम् । अनाथं दीनमापन्नं दरिद्रन्नीललोहित ॥ ४० ॥ rakShamAmakShamaMkShINamakShakShatamashikShitam | anAthaM dInamApannaM daridrannIlalohita || 40 || दुमुर्खं दुष्क्रियं दुष्टं रक्षमामीशदुर्दृशम् । मादृशनामहं नत्वदन्यंविंदामिराधसे ॥ ४१ ॥ dumurkhaM duSkriyaM duSTaM rakShamAmIshadurdRRisham | mAdRRishanAmahaM natvadanyaMviMdAmirAdhase || 41 || भवाख्येन्नागिनाशंभो रागद्वेषमदार्चिषा । दयालो दह्यमनानामस्माकमविताभव ॥ ४२ ॥ bhavAkhyennAginAshaMbho rAgadveSamadArciSA | dayAlo dahyamanAnAmasmAkamavitAbhava || 42 || परदारं परावासं परवस्त्रं पराप्रियम् । हरपाहि परान्नंमां पुरुणामन् पुरुष्टुत ॥ ४३ ॥ paradAraM parAvAsaM paravastraM parApriyam | harapAhi parAnnaMmAM puruNAman puruSTuta || 43 || लौकिकैर्यत् कृतं पुष्टैर्नावमानं सहामहे । देवेशतवदासेभ्यो भूरिदा भूरिदेहिनः ॥ ४४ ॥ laukikairyat kRRitaM puSTairnAvamAnaM s...